Back

ⓘ Kognitívna antropológia



                                     

ⓘ Kognitívna antropológia

Kognitívna antropológia je vedecký odbor v rámci kultúrnej antropológie, v ktorom sa vedci snažia vysvetliť vzorce zdielania vedomostí, kultúrnych inovácií a ich prenosu v čase a priestore s využitím metód a teórií kognitívnych vied, často v úzkej spolupráci s historikmi, etnografmi, archeológmi, jazykovedcami, muzikológmi a ďalšími odborníkmi zaoberajúcimi sa popisom a interpretáciou kultúrnych foriem.

Kognitívne antropológia skúma spôsoby, ktorými ludia chápu a myslia na udalosti a objekty vo svete. Poskytuje spojenie medzi ludskými myšlienkovými procesmi a fyzickými a ideovými aspektmi kultúry.

                                     

1. História

Ako odbor antropológie má kognitívna antropológia svoje korene v antropologickej lingvistike a je úzko spojená s psychologickým výskumom kognitívnych procesov. Odbor vznikol ako samostatná oblasť štúdia v roku 1950, keď sa etnografovia snažili objaviť "pohlad domorodca" prijatím empirického prístupu v antropológii.

Nový odbor bol alternatívne nazývaný aj ako Etnoveda, Etnosémantika, Etnolingvistika a Nová etnografia. Všetky tieto výrazy sa vzťahujú na nové smery, ktoré interpretovali nové etnografické znalosti po roku 1950. Tento prístup pod pojmom kultúra rozumie znalosti, na rozdiel od materialistických predstáv, ktoré dovtedy ovládali tento odbor.

V prvých desaťročiach praxe sa kognitívna antropológia zameriavala na ludové taxonómie, zahrňujúce koncepty farieb, rastlín a chorôb. Počas rokov 1960 až 1970 došlo ku teoretickému a metodickému posunu v rámci odboru. Lingvistické analýzy aj naďalej poskytovali metódy pre porozumenie a prístup ku kognitívnym kategóriám domorodých ludí. Avšak dôraz sa už nekladie na veci a ich vzťahy k pôvodným kategóriám, ale na analýzu kategórií z hladiska mentálnych procesov. Vedci tejto generácie predpokladali, že existujú duševné procesy založené na štruktúre mysli, a teda sú spoločné pre všetkých ludí. Tento prístup rozšíril pôsobnosť odboru na štúdium nielen komponentov abstraktných systémov myslenia, ale tiež skúmanie mentálnych procesov vzťahujúcich sa k symbolom a myšlienkam.

                                     

2.1. Predmet štúdia Kultúrne modely

Kultúrny model tiež ludový model, kultúrna schéma nie je presne definovaný pojem, ale viac "slúži ako heslo pre mnoho rôznych druhov kultúrnych znalostí". Kultúrne modely vo všeobecnosti odkazujú na nevedomý súbor predpokladov a vysvetlení, ktorý členovia spoločenstiev alebo skupín zdielajú. Majú zásadný vplyv na ludské správanie a chápanie sveta.

Slová, gramatické kategórie a pravidlá sú v ludskej pamäti spájané s kultúrnymi modelmi. Lingvistické formy a kognitívne schémy sa "aktivujú" navzájom: lingvistické formy dostávajú schémy do mysle a následne sa schémy vyjadrujú v lingvistických formách. Prakticky všetky výskumné stratégie využívajú tento vzťah medzi jazykom a myslením pri štúdiu konceptuálnych znalostí a kognitívnych systémov.

Príkladom kultúrneho modelu je schéma popisujúca obchodné udalosti v našej kultúre. Model "Obchodnej udalosti" má premenné – "kupujúci", "predávajúci", "peniaze", "tovar" a "výmena" zátvorky rozlišujú konceptuálne jednotky od slov. Potom "kupujúci" je osoba, ktorá vlastní "peniaze", prostriedok výmeny a "predávajúci" je osoba vlastniaca "tovar", predmet výmeny. "Výmena" je interakciou pri ktorej "kupujúci" dáva "peniaze" a dostáva "tovar", zatial čo "predávajúci" dodáva "tovar" a dostáva "peniaze". Udalosť je chápaná ako obchodná transakcia, len čo osoby, objekty a udalosti v prostredí sú priradené ku zodpovedajúcim premenným daného modelu schémy.

Niekolko slov - kúpiť, predať, zaplatiť, náklady, hodnota, cena, minúť, účtovať - aktivuje schému "Obchodnej udalosti". Každé z týchto slov vyberá určité aspekty schémy na ich zvýraznenie, pričom zvyšné aspekty zostávajú nevyjadrené v pozadí. Slovo kúpiť sa zameriava na výmenu z pohladu kupujúceho a slovo predávať z pohladu predávajúceho. Náklady sa zameriavajú na peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a hodnota a cena sa zameriava na tovarovú časť vzťahu. Slová zaplatiť a minúť sa zameriavjú na kupujúceho a peňažnú časť vzťahu peniaze-tovar a slovo poplatok sa zameriava na predávajúceho a tovarovú časť vzťahu peniaze-tovar.

Kognitívne modely sú abstrakcie, ktoré reprezentujú konceptuálne vedomosti znalosti. Sú to kognitívne štruktúry pamäti, ktoré predstavujú stereotypné koncepty. Modely štrukturujú naše poznanie objektov a situácií, udalostí a akcií, a taktiež sekvencie udalostí a akcií.

                                     

2.2. Predmet štúdia Kultúrne univerzálie

Kultúrne univerzálie sú systémy konceptuálneho poznania, ktoré sa vyskytujú vo všetkých spoločnostiach kultúrach. Pri štúdiu kognitívnych spoločných prvkov - komonalít, antropológovia zastávajú "obmedzene relativistickú" alebo univerzalistickú pozíciu. Prijímajú relativistický pohlad pri rozpoznávaní rozdielov v jednotlivých kognitívnych a kultúrnych systémoch a univerzalistickú pozíciu čo sa týka fundamentálnych konceptov a uniformít v týchto systémoch.

Výskum porovnávajúci farebné kategórie ukázal, že základné farebné kategórie sú organizované okolo najlepších príkladov a že tieto základné farby sú rovnaké naprieč jednotlivcami a jazykmi. Bolo tiež zistené, že existuje presne jedenásť univerzálnych farebných kategórií - čierna, biela, červená, zelená, žltá, modrá, hnedá, fialová, oranžová, ružová a šedá, ktoré sú zakódované v prísnej evolučnej sekvencii, a že tieto univerzália sú určené prevažne neurofyzikálnymi procesmi v ludskom vnímaní farieb.

Myšlienka kultúrnych univerzálií, že špecifické aspekty kultúry sú spoločné pre všetky ludské kultúry je v rozpore s kultúrnym relativizmom.



                                     

2.3. Predmet štúdia Kultúrny konsenzus

Teória rozpracovaná A. Kimballom Romneym, Williamom Batchelderom a Susan Wellerovou v 80tych rokoch minulého storočia ako spôsob skúmania kultúrnych znalostí. Teória predpokladá, že kultúrne znalosti sú zdielané, ale príliš obsiahle na to, aby nimi mohol disponovať jediný jedinec a tým pádom sú nerovnomerne rozdelené. Kultúrny konsenzus sa zaoberá individuálnou variabilitou kultúrnych znalostí a ako sa odlišné individuálne konceptuálne systémy organizujú v rámci kultúrnych systémov.

Použitím skupiny analytických postupov, teória odhaduje kultúrne správne odpovede na sériu otázok a úroveň znalostí respondentov alebo zdielanie odpovedí. Teória konsenzu teda skúma vzorce zhody medzi jednotlivcami skupiny na určité odbory znalostí spojených s kultúrou, s cielom zistiť organizáciu kognitívnej diverzity. Ustanovuje tak "správnu" verziu kultúrnych znalostí.

Teória sa stala výraznou súčasťou sociálnej, kultúrnej a medicínskej antropológie a je používaná aj v iných kognitívných vedách a v medzi-kultúrnom výskume.

                                     

2.4. Predmet štúdia Ľudové taxonómie

Mnoho počiatočných prác v etnovedách sa sústredilo na ludovú taxonómiu, alebo spôsob ako ludia organizujú niektoré skupiny objektov alebo výrazov. Vychádzajúc z ludových kultúrnych modelov, sú ludové taxonómie klasifikácie kultúrnych oblastí použitím hierarchií kategórií definovaných kultúrnymi kritériami. Na túto tému existuje velké množstvo literatúry.

Free and no ads
no need to download or install

Pino - logical board game which is based on tactics and strategy. In general this is a remix of chess, checkers and corners. The game develops imagination, concentration, teaches how to solve tasks, plan their own actions and of course to think logically. It does not matter how much pieces you have, the main thing is how they are placement!

online intellectual game →