Back

ⓘ Štátne občianstvo




                                               

Frances J. Allenová

Genpor. Frances J. Allenová je kanadská generálka, súčasná zástupkyňa náčelníka Generálneho štábu Kanadských ozbrojených síl.

Štátne občianstvo
                                     

ⓘ Štátne občianstvo

Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Osoba, ktorá je predmetom štátneho občianstva, sa nazýva občan.

                                     

1. Slovenské štátne občianstvo

Slovenské štátne občianstvo existovalo počas existencie prvej Slovenskej republiky od 14. marca 1939 do 7. apríla 1945, kedy bol prijatý Košický vládny program a potom od 1. januára 1969, kedy začal platiť Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii vydaný Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky dňa 27. októbra 1968 a vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 143/1968 Zb. 1. januára 1969 tak vznikla Slovenská socialistická republika v rámci česko-slovenskej federácie a slovenské občianstvo existovalo paralelne do konca roku 1992 s česko-slovenským štátnym občianstvom. 1. marca 1990 bola z názvu vypustené slovo socialistická. Po rozdelení Česko-Slovenska vzniklo 1. januára 1993 samostatné Slovensko ako nezávislý nástupnícky štát.

                                     

2. Vzťah štát - občan

Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom.

                                     

2.1. Vzťah štát - občan Osvedčovanie štátneho občianstva

Vzťah občana k štátu je zapísaný v jeho doklade totožnosti. Na Slovensku sú dokladom totožnosti: občiansky preukaz občan starší ako 15 rokov, potvrdenie o občianskom preukaze, alebo iný doklad preukazujúci totožnosť ako cestovný pas alebo osvedčenie o štátnom občianstve SR. Štátne občianstvo je u nás vyznačené aj v rodnom liste, zápise o narodení a o uzavretí manželstva. V prípade potreby vystavenia týchto alebo podobných dokladov je možné požiadať o spomenuté osvedčenie štátneho občianstva. Tento úkon vykonávajú okresné úrady v sídle kraja podla §9a zákona NR SR č. 344/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov. Žiadosť sa podáva osobne v okresnom úrade v sídle kraja na odbore všeobecnej vnútornej správy, diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR v zahraničí.

                                     

3. Nadobudnutie štátneho občianstva

Štátne občianstvo sa môže získať mnohými spôsobmi, ktoré sa odlišujú od seba charakterom nadobúdatela, jeho situáciou atď.

Najbežnejším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je filiácia, čiže narodenie v príslušnom štáte. V celku je najjednoduchším spôsobom nadobudnutia občianstva narodenie v danom štáte.

Dieťa narodené na území určitého štátu sa stáva jeho občanom v prípade, že aspoň jeden z rodičov je občanom príslušného štátu. Toto sa stáva napríklad v prípadoch, že sa dieťa narodí mimo územia, ktorého občanmi sú jeho rodičia, poprípade jeden z rodičov. Nie v každom prípade musí mať rodič také isté štátne občianstvo ako dieťa, napríklad v prípade bezdomovca. Tento pojem sa v medzinárodnom práve chápe ako stav človeka bez štátneho občianstva. V tomto prípade získa dieťa automaticky štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodilo. Tento spôsob nadobudnutia štátneho občianstva je sprevádzaný tým, že rodič alebo obaja rodičia dieťaťa ostávajú na území štátu, ktorého je ich dieťa občanom a tým nemôžu byť z krajiny vyhostení.



                                     

3.1. Nadobudnutie štátneho občianstva Naturalizácia

Za naturalizáciu sa považuje udelenie štátneho občianstva uchádzačovi resp. nadobudnutie štátneho občianstva uchádzačom, ktorý je v danom štáte cudzincom teda najmä sa v danom štáte nenarodil alebo bezdomovcom; alebo udelenie štátneho občianstva cudzincovi resp. nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom na jeho žiadosť teda nie napr. sobášom či opciou.

                                     

4. Strata štátneho občianstva

Podla súčasnej právnej úpravy zákona o štátnom občianstve platnej od 17. júla 2010, presadenej druhou Ficovou vládou, je slovenské štátne občianstvo možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu na základe výslovného prejavu vôle ale aj úkonom smerujúcim k nadobudnutiu. Zmena zákona bola motivovaná maďarským umožnením nadobudnutia maďarského občianstva pre ludí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Do februára 2014 prišlo o občianstvo 722 ludí, z toho 289 osôb nadobudlo české, 143 nemecké, 94 rakúske, 62 britské a 47 maďarské občianstvo. Pre podozrenie z protiústavnosti zákona podali opoziční poslanci námet na Ústavný súd. Vo februári 2014 sa objavili informácie, že Ministerstvo vnútra pracuje na zmiernení zákona. Po novelizácii by ludia, ktorí občianstvo stratili podla tohto zákona mohli oň znova požiadať. Do 6. mája 2016 prišlo o občianstvo 1366 ludí. Z toho prijatím českého bolo 406 ludí, nemeckého 323, rakúskeho 188, britského 127 a maďarského 69. Do 12. mája 2020 o slovenský pas, podla štatistík Ministerstva vnútra SR, prišlo 3324 ludí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím nemeckého 776, potom osoby, ktoré prijali občianstvo české 764, rakúske 506, britské 374, americké 170, maďarské 129, švajčiarske 93, austrálske 75, nórske 73, írske 57, holandské 56, kanadské 53, belgické 43, talianske 35, švédske 32, fínske 19, francúzske 18, luxemburské 16, dánske 10, ruské 5), čínske, novozélandské a polské po 3, islandské, ukrajinské a španielske po 2, izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské po 1.



                                     

4.1. Strata štátneho občianstva Znovunadobudnutie

Od februára 2015 je účinné nariadenie Ministerstva vnútra SR, ktoré občanom, ktorí takto stratili občianstvo mohli požiadať o jeho znovunadobudnutie. Jeden zo spôsobov znovunadobudnutia občianstva je jeho takzvané udelenie. §7 odsek 2 písmeno b zákona č. 40/1993 Z. z. ustanovuje: "Žiadatelovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky". Najdôležitejší je posledný - iný dôvod. Ministerstvo upresnilo iný dôvod v článku 1 odseku 3 upravuje: "Iným dôvodom v záujme Slovenskej republiky je na účely tohto nariadenia skutočnosť, ktorej existencia má zásadný význam pre spoločnosť a jej zohladnenie je z hladiska úloh štátu oprávneným záujmom Slovenskej republiky. Ide najmä o zlúčenie rodiny, zdravotné dôvody, humanitárne dôvody a o skutočnosť, že žiadatelom je bývalý štátny občan Slovenskej republiky." Návod ako postupovať a získať povoleného pobytu na území SR ak ste občan iba cudzieho štátu, ktorý prišiel o občianstvo jeho odňatím napísal vo svojom blogu Ľuboš Kuboň.