Back

ⓘ Arogancia



                                     

ⓘ Arogancia

Arogancia alebo nadutosť alebo domýšlavosť alebo spupnosť je negatívna charakterová vlastnosť alebo spôsob komunikácie. Možno ju považovať za kombináciu prílišného osobného egoizmu spojeného so závisťou.

                                     

1. Vrodená arogancia

Vrodená arogancia sa vysvetluje rôzne. Psychoanalytik Sigmund Freud ku koncu svojho života tvrdil, že "…ludia čerpajú z dvoch základných zdrojov energie, ktorými sú životodarné a rozkoš sa usilujúce libido a thanatos, čo je deštruktívny inštinkt smrti." Podla Freuda vedú k zrejmým rozporom v ludskom chovaní práve konflikty vyvolané týmito dvoma energiami. Agresivitu vysvetloval deštruktívnou energiou prúdu thanatos.

V roku 1950 prišiel Konrad Lorenz s názorom, že arogancia je dôsledkom vrodených, genetických faktorov, ktoré vyvolávajú automatické nepriatelské reakcie namierené proti druhým. Na základe etologických štúdií vtákov a rýb sa Lorenz domnieva, že agresívna energia sa v jedincoch hromadí, až kým sa nestane niečo, čo spustí jej uvolnenie. Spúšťačom je často nejaké výhražné gesto, napríklad nepriatelský pohlad alebo prekročenie hraníc osobného teritória. Podla Lorenza sa agresivita v jedincovi hromadí, ako keď nejaká kvapalina vteká do nádrže. Keď hladina príliš narastie, arogancia pretečie. Preto sa domnieva, že by spoločnosť mala poskytovať svojim členom možnosť ako zo seba agresivitu a aroganciu bezpečne dostať, napríklad prostredníctvom agresívnych športov. Velmi známym a populárnym sa stal Lorenzov model. Táto teória nie je však dostatočne doložená dôkazmi, pretože iné štúdie dokázali pravý opak. Respondenti, ktorí dostali príležitosť uvolniť zo seba agresivitu napríklad napadnutím druhého človeka, nezaznamenali pokles ale naopak vzostup agresívnej energie.

                                     

2. Hypotéza agresia – frustrácia

V roku 1939 navrhol John Dollard a jeho kolegovia kvôli zrejmej nelogickosti v ludskej agresivite iné vysvetlenie: K arogantnému správaniu v komunikácii s inými ludmi prichádza vtedy, keď sme frustrovaní vo svojich snahách dosiahnuť nejaký ciel alebo uspokojiť nejakú potrebu. Teda ak máme uspokojené svoje základné potreby a darí sa nám dosiahnuť svoje ciele, nejednáme s okolitými ludmi arogantne. Z toho vyplýva, že prirodzený stav ludských bytostí je ne-arogantný. To, že sme vo svojej snahe niečo dosiahnuť frustrovaní, môže byť spôsobené napríklad aj bežnými spoločenskými konvenciami, čo predstavuje aj obyčajné dlhé čakanie v rade na lístok na vlak. Podla tejto teórie ludská arogancia a agresivita vzniká, keď sme deprimovaní a pod stresom a snažíme sa dosiahnuť čo i len bežné každodenné ciele.

J. Dollard a jeho kolegovia aroganciu formulovali velmi jasne. Frustrácia vždy vedie k arogancii. Táto myšlienka bola však aj kritizovaná; iní tvrdia, že ludia na frustráciu pri úsilí niečo dosiahnuť reagujú rôznymi spôsobmi. Niektoré reakcie sú arogantné, iné však môžu byť pasívnejšie až pasívne. Martin E.P. Seligman tvrdí, že stála frustrácia vedie k pasívnemu stavu, ktorý pomenoval naučená bezmocnosť, a ktorá podla neho vedie k depresii.

                                     

3. Arogancia ako naučené správanie

Albert Bandura predpokladá, že arogancia je naučitelná. Ľudia sa správajú arogantne pretože sa naučili, že sa im to môže vyplácať. Dá sa to naučiť v detstve na základe vlastných skúseností alebo jednoducho pozorovaním druhých ludí vo svojom okolí. Keď človek jedná s niekým arogantne a zistí, že jeho chovanie posilnilo účinok a dopomohlo mu k tomu aby dosiahol to, po čom túžil, predpokladá sa, že bude arogantne komunikovať aj ďalšíkrát. Podobný prípad je, ak človek vidí, že arogantné komunikovanie pomohlo niekomu inému niečo dosiahnuť. Človek si to takisto všíma a má tendenciu konať podobným spôsobom. Z tohoto všetkého vyplýva, že príklady správania, ktoré vidíme okolo seba významne ovplyvňujú aj naše správanie a komunikáciu s ludmi, s ktorými prichádzame do styku. Velkým problémom je aj arogancia v televízii. Keďže dnes má televízny prijímač takmer každý, vela detí trávi pred televíznou obrazovkou velké množstvo času. Nakolko sú deti velmi ovplyvnitelné a sú v období, kedy sa formuje ich správanie, je velmi pravdepodobné, že arogancia na ne velkou mierou vplýva a deformuje slušnú a racionálnu komunikáciu aj v ich vyššom veku.



                                     

4. Arogancia ako kombinácia vplyvov

Niektoré štúdie dokazujú, že na aroganciu v rečovej a medziludskej komunikácii ma velký vplyv aj prostredie. Jedna zo štúdií tvrdí, že ludská arogancia je väčšia v hlučnom prostredí ako v tichšom, ale dôležité bolo aj to, do akej miery môžu respondenti tento hluk ovplyvniť. Ďalší prieskum ukázal, že arogancia ludí sa zvyšuje aj s narastajúcou teplotou. Ľudia sú agresívnejší, keď je im teplo.

D. Zillman tvrdí, že spoločným rysom týchto faktorov je, že zvyšujú vzrušenie. Pretože zlosť a iné silné emócie sú úzko spojené s fyziologickým vzrušením, môže vzrušený človek lahko skĺznuť do hnevu a arogancie.

                                     

5. Použitá literatúra

  • HAYES, Nicky. Základy sociální psychologie. české vydání. Praha: Portál. s.r.o., 1998. 165 s. ISBN 80-7178-198-3.
  • KŘIVOHLAVÝ, Jaro. Jak si navzájem lépe porozumíme. vydání 1. Praha: Svoboda, 1988. 235 s.
  • ŠKVARENINOVÁ, Olga. Rečová komunikácia. prvé vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1995. 165 s. ISBN 80-08-02228-0.
  • BERNÁT, Libor. Základy komunikácie. Dostupné z WWW. ISBN 978-80-227-2594-1.
  • ŠKVARENINOVÁD, Olga. Rečová komunikácia. druhé prepracované vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo - Mladé letá, s.r.o., 2004. 278 s. ISBN 80-10-00290-9.
  • ŽIBRITOVÁ, Gabriela: Sociálna komunikácia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1984. 160 s.
  • VYBÍRAL, Zbyněk. Psychologie lidské komunikace. vydání 1. Praha: Portál. s.r.o., 2000. 264 s. ISBN 80-7178-291-2.
Free and no ads
no need to download or install

Pino - logical board game which is based on tactics and strategy. In general this is a remix of chess, checkers and corners. The game develops imagination, concentration, teaches how to solve tasks, plan their own actions and of course to think logically. It does not matter how much pieces you have, the main thing is how they are placement!

online intellectual game →