Back

ⓘ Všeobecná deklarácia ludských práv



Všeobecná deklarácia ludských práv
                                     

ⓘ Všeobecná deklarácia ludských práv

Všeobecná deklarácia ludských práv je deklarácia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, ktorá vymenúva a opisuje základné ludské práva. Autorom návrhu je John Peters Humphrey z Kanady, s výpomocou Eleanor Rooseveltovej z USA, René Cassina z Francúzska, Zhang Pengchuna z Číny a ďalších. Deklarácia vymenúva základné ludské práva, akými sú rovnosť ludí, náboženská sloboda, odmena za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na bezplatné základné vzdelanie. Potvrdzuje nezrušitelnosť a nescudzitelnosť práv všetkých členov ludskej spoločnosti. Sú v nej zahrnuté všetky tri generácie ludských a občianskych práv.

Všeobecná deklarácia ludských práv nie je záväzným dokumentom, slúži len ako vzor pre vytvorenie právnych noriem na ochranu ludských práv.

                                     

1. História

Všeobecná deklarácia ludských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ludské práva. Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Jej vznik a konečná podoba boli nepochybne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny a obrovským rozsahom nacistických zločinov. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa Všeobecná deklarácia ludských práv stala pre OSN prioritou, bol fakt, že Charta Organizácie Spojených národov, ustanovená v roku 1945, sa iba všeobecne dotýkala témy ludských práv. Preto sa začali práce na deklarácii, ktorá mala odvtedy strážiť slobodu a česť občanov sveta. Vypracovanie konceptu mal na starosti Kanaďan John Peters Humphrey, pričom velkú úlohu pri propagácii dokumentu zohrala Eleanor Rooseveltová. V Spojených štátoch bola Deklarácia prijatá jednohlasne. Ďalším krokom bolo oslovenie ostatných členských štátov OSN.

Deklarácia bola prijatá v Paríži dňa 10. decembra 1948, kedy 48 štátov hlasovalo za prijatie dokumentu, zatial čo osem štátov sa hlasovania zdržalo, medzi nimi aj Česko-Slovensko. Najväčším nedostatkom deklarácie bolo to, že bola ustanovená ako rezolúcia, nemala teda právnu povahu. Čo sa týka záväznosti, resp. pôsobnosti, deklarácia má v súčasnosti charakter zvykového práva a nie je záväzným medzinárodným právom, hoci v roku 1966 boli na základe tohto dokumentu prijaté viaceré medzinárodné dokumenty a v nasledujúcich rokoch k nim pribudli ďalšie.

Všeobecná deklarácia ludských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ludí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti. Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ludských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým luďom na celom svete. V preambule sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv a slobôd.

                                     

2. Iné projekty

  • Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Všeobecná deklarácia ludských práv
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Všeobecná deklarácia ludských práv
Free and no ads
no need to download or install

Pino - logical board game which is based on tactics and strategy. In general this is a remix of chess, checkers and corners. The game develops imagination, concentration, teaches how to solve tasks, plan their own actions and of course to think logically. It does not matter how much pieces you have, the main thing is how they are placement!

online intellectual game →